Obraz ako studňa

"Ako dlho si maľovala ten obraz?" pýta sa ma kamarátka, ukazujúc na obraz, ktorý visí v ateliéri na stene. Akurát odkladám štetce, ruky mám ešte od farby.
"Dlho," poviem.
"Tento si ale nerobila dlho," ukazuje na obraz, ktorý som práve skoro dokončila.
"Ale áno, robila som ho celé roky," usmejem sa.
Začalo sa to pred šiestimi rokmi. Pustila som sa do práce, v hlave veľkolepé myšlienky. Pred očami farby, kruhy a veľké vízie, dokonalé tvary, lahodiace oku. Ako som však postupovala, nie a nie dať tú predstavu na plátno. Čo sa stalo? Múza sa hrá na schovávačku? Maľujem, hľadám, činorodo pri práci premýšľam, fantazírujem a stále to nie je ono - nie je to ten obraz, ktorý som chcela namaľovať, keď som si sem sadla... Opúšťam ateliér s pokazenou náladou. Na druhý deň prišiel divák - díva sa na obraz a díva a hovorí si: TO JE ÚŽASNÉ! Dívak v obraze vidí tú svoju predstavu... Prekvapene sa usmejem a obraz odchádza z  môjho ateliéru v stave, v akom som ho dokončila a divák je šťastný zo svojho nového objavu. Vraciam sa do ateliéru a pokúšam inšpiráciu znova.
Tak sa to stáva neraz. Obraz sa buď podarí, alebo nepodarí. Všetko je však subjektívny pohľad. Pre niekoho jednoduché, nezaujímavé, pre iného skvelé, prinášajúce pocit blaha. Doma mi však ostalo niekoľko kúskov, ktoré ostali v slepej uličke. V ateliéri na mňa smutne hľadia a ich osudy sú pokrivené. Nerozumieme reči, ktorou vypovedajú? Kde sa stala chyba?
A tak sa niektorých svojich "detičiek" ujímam znova a pretváram ich ako sochy. Znova sa púšťam do práce, maľujem a pred očami sa na obraze vynára nový svet.
"Tento obraz som začala maľovať pred šiestimi rokmi..." hovorím kamarátke. "Začala som s malou dušičkou a keďže sa mi múza počas práce kamsi vyparila, ostal ako studňa bez vody. Dnes tú studňu znova skúšam naplniť, aby priniesla radosť duši. Skúšam ho dokončiť, pretvoriť. Ako vidíš, dnes je hotový. Pracovala som na ňom veľmi dlho..."
Vytvoriť dielo nie je otázkou hodiny, dvoch, alebo celého dňa. Niekedy je to proces veľmi dlhý. Od prípravy, od spracovania myšlienky, nápadu, cez prácu na diele až po dokončenie. Je to zmes skúseností, duševného postoja, nálady a pocitov, všetko násobené časom, počas ktorého vzniká. Niektoré diela sa rodia veľmi ťažko, ale ak nájdu svoj domov u spokojného diváka, ich osud je spečatený happyendom :-)
Prajem vám, aby ste si medzi mojimi dielkami našli tú svoju studňu, z ktorej budete čerpať silu pri každom pohľade... :-)